Marina Abramović: Odkaz slovenským umelcom
Marina Abramović, svetoznáma ikona performatívneho umenia, nedávno poskytla zaujímavý rozhovor, v ktorom sa delila o svoje myšlienky na súčasný stav umenia a kultúry vo východnej Európe. Pri príležitosti otvorenia svojej veľkej retrospektívy v múzeu Albertina vo Viedni sa táto výnimočná umelkyňa pozrela nielen do svojej minulosti, ale aj na výzvy, ktorým sú dnes umelci čelí.
V rozhovore sa Abramović zaoberala témam ako bolesť, pasivita a politické problémy, ktoré ovplyvňujú umelcov vo východnej Európe. Jednou z najvýraznejších myšlienok, ktoré zazneli, je jej tvrdé varovanie: „Nezostávajte. Odíďte.“ Tento príkaz pre slovenských umelcov vyplýva z jej presvedčenia, že ak chcú byť uznávaní, musia získať nové skúsenosti a pohľady mimo svojich rodných krajín.
Abramović zdôraznila, že mnoho umelcov z východnej Európy uviazlo v pasivite a sťažovaní si na systém, namiesto toho, aby vyhľadávali príležitosti na rozvoj a úspech inde. „Moji ľudia sedia, pijú, sťažujú sa a nič nerobia. To je veľmi typické pre východnú Európu,“ povedala pri rozhovore. „Musíte sa zbaviť pasivity, ak chcete niečo zmeniť.“
Počas predstavenia jej nového projektu Zero Points, ktorý sa vracia k jej raným performanciám, sa Abramović zaoberala aj dynamikou medzi umelcom a publikom. „Toto nie je ideológia, toto je existencia. Moment, keď sa vzdáte kontroly,“ vysvetlila. Pri tejto téme, ktorá je pre ňu osobne veľmi dôležitá, sa vrátila k svojim výkonoch z 70. rokov, kedy sa úplne spoliehala na svoje telo ako na médium umenia.
Aj keď dnes patrí medzi najzvučnejšie mená súčasného umenia a inšpiruje mnohých, vracia sa k svojmu detstvu v Juhoslávii, kde rástla v komunistickej rodine a uvažuje o dôsledkoch trauma, ktoré to na ňu zanechalo. „Titov pohreb bol pre mňa koncom detstva. Koncom jednej krajiny,“ povedala, pričom opísala, ako jej kultúrne a politické pozadie formovalo jej prácu.
Na záver si Abramović neodpustila ani kritiku súčasnej politickej situácie vo východnej Európe, pričom vyjadrila dôveru v mladú generáciu, ktorá sa nebojí postaviť sa za svoj hlas. „Študenti v Srbsku sú pre mňa najväčší hrdinovia, klaniam sa im,“ dodala, vyjadrujúc podporu tým, ktorí bojujú za slobodu a spravodlivosť vo svojej krajine.
Abramović svojím vystúpením a otvorenosťou pre médium ukázala, že umenie môže fungovať ako nástroj pre zmenu, ale len vtedy, ak umelci prekonajú bariéry a vyjdú do sveta s odvahou a zodpovednosťou. Ako hovorila na festivale Glastonbury, ticho je radikálne a energia, ktorú vytvára, dokáže zmeniť aj najväčšie masy divákov.