Najnovší prieskum: PS aj Smer prichádzajú o voličov, vládna SNS zostáva hlboko pod hranicou zvoliteľnosti
Podľa aktuálneho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia z 8. júla 2026, politická scéna na Slovensku zažíva zaujímavé zmeny. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) a vládny Smer-SD zaznamenali pokles v podpore medzi voličmi, pričom SNS sa ocitla na hranici neúspechu. Pokiaľ by sa voľby konali v prvej polovici tohto mesiaca, PS by skončilo na prvom mieste s 18,8 percentami, čo predstavuje pokles o 0,9 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Smer-SD, ktorý obsadil druhú priečku, ziskal 15,4 percenta, pričom stratil 1 percento, pravdepodobne kvôli negatívnym dôsledkom nedávneho referenda, ktoré neprinieslo potrebnú účasť a spôsobilo stratu politických bodov.
Na tretej pozícii stabilne figurujú predstavitelia hnutia Republika, ktorí si udržali podporu na 12,8 percenta, a tvoria tak pomyselný „stupeň víťazov“ v politickom spektre. Naopak, stredná časť politickej scény vykazuje znateľný nárast. Hnutie SLOVENSKO zaznamenalo posun nahor o 0,8 percenta a momentálne by získalo 9,1 percenta hlasov. Liberáli zo SaS si tiež polepšili, ich podpora sa zvýšila na 8 percent, zatiaľ čo koaličný partner Hlas-SD dosiahol v prieskume 7,7 percenta po náraste o 0,6 percenta.
Oprávnenosť prežiť v politickom boji však čelí hrozbe, keď medzi dvoma kresťanskodemokratickými hnutím a stredovými formáciami sa vedie známy boj o prekročenie kritickej päťpercentnej hranice. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) poskočilo nahor o 0,9 percentuálneho bodu a dosiahlo 5,8 percenta. Naopak, Demokrati, ktorí sa nachádzajú mimo parlamentu, stratili 0,4 percentuálneho bodu a aktuálne by sa dostali do Národnej rady SR s 5,1 percentom.
Na hranici prežitia sa nachádzajú aj Maďarská aliancia s 4,2 percentami a hnutie SME RODINA s 3,5 percentami. Vládna SNS zažíva hlbokú krízu a klesá na 2,7 percent, pričom ich cestu späť do parlamentu sa zdá byť veľmi problematická. Mimoparlamentná strana Právo na pravdu predbieha národniarov s 2,3 percentami. Ostatné politické subjekty sklamali a prepadli sa pod dve percentá.
Zaujímavé je, že celková ochota ísť voliť vykazuje mierny rast, keď sa 60,8 percent opýtaných prihlásilo k účasti, čo je nárast o 1,8 percentuálneho bodu v porovnaní s júnom. Toto môže byť signálom, že občianska angažovanosť a záujem o politiku konečne nadobúdajú na sile, a platí to aj za súčasnej dynamike medzi politickými stránami.