V4 je podivné spoločenstvo. Strednú Európu nespájajú úspechy, ale zlyhania
V júni 2026 sa po dlhšej pauze uskutočnilo stretnutie premiérov V4, pričom Slovensko preberá predsedníctvo. Vyšehradska skupina, na rozdiel od obvyklého súdružného ducha, sa stala symbolom nesolidarity. Jej lídri sa akosi nedokážu zhodnúť na základných otázkach európskeho spoločenstva.
Pokusy o nahradenie skutočnej európskej spolupráce iba prázdnymi frázami o národných záujmoch, ako napríklad poľský mesianizmus, Orbánova vízia novokresťanskej misie, či Fico, ktorý sa snaží navigovať viacerými smermi, nepriniesli žiadne viditeľné výsledky. Zahodili sme demokraciu a základné politické práva za účelom vytvárania ilúzií o nacionalizme. Záleží skôr na tom, ako sa prezentovať ako „neochvejný bojovník” za záujmy národa, než sa skutočne snažiť o zlepšenie životnej úrovne a hospodárskej situácie.
Protibruselský tmel a jeho dôsledky
Obdobie posledných dvadsiatich rokov ukázalo, že vyslovené spory a protibruselské vyhlásenia sú len signálom zlyhaní, nie úspechov. Namiesto posúvania sa v hospodárstve sme sa ocitli v nekonečnej hre politického divadla, ktoré len prehlbuje polarizáciu. Takéto zoskupenie sa nikdy nemôže rozvinúť do skutočne funkčného spoločenstva, ak sa nedokážeme nadchnúť pre základné hodnoty solidarity a vzájomného porozumenia.
Historické traumy ako prekážka spolupráce
Naše geopolitické a historické zaťaženie naďalej dopadá na celé regióny. Maďarský revizionizmus, ktorý pretrváva dodnes, len umocňuje napätia, pričom kladie dôraz na vnímanie „veľkého Uhorska”. Riešenia týchto problémov by mali byť súčasťou hľadania konsenzu v rámci V4, ale namiesto tohto sa prehlbuje konflikt o historické dekréty či národné identity.
Politické paradoxy a vôľa k spolupráci
Celé rokovanie intenzívne ovplyvňujú aj spory týkajúce sa hospodárskych záujmov a praktickej politiky, ktorú V4 vykonáva. Napríklad poľské snahy o eigenštat, kedy sa snažia presadiť svoje reálie na euroscéne, sú často sprevádzané vnútorným rozporom a neporozumením rozhodnutí iných členských krajín. Navyše, neochota jednania s Bruselskými inštitúciami len podkopáva dôveryhodnosť celého zoskupenia.
Príležitosť pre zmenu a proeuropeizáciu
Svetlo na konci tunela by mohlo prísť s novým maďarským premiérom Péterom Magyarom a jeho ochotou viesť konštruktívny dialóg. Na stretnutí lídrov sa objavila túžba sledovať spoločné ciele, čo môže otvoriť dvere k reálnemu rokovaniu s EÚ. Rozhodujúce témy, ako sú ceny energie a migrácia, sú totiž dosiahnuteľné len za predpokladu, že sa budeme usilovať o jednotný postup.
Fico na ceste k novej politike
Premiér Fico má možnosť znovu sa etablovať ako európsky politik a nezastavovať sa len na vnútroštátnych problémoch. Toto jubileum by malo byť signálom pre všetkých, že skutočné zmeny sa dajú uskutočniť iba s odhodlaním a ochotou spolupracovať na európskej úrovni.