Je Slovensko naozaj chudobným príbuzným Európy? Pravda o súboji s Rumunskom
V súčasnosti panuje názor, že Slovensko sa nachádza na chvoste Európskej únie aj v porovnaní s Rumunskom. Mnohé štatistiky, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach a v médiách, vykresľujú Slovensko ako krajinu s nízkou kúpou a výškou platov. Tento postoj však nemusí odrážať skutočnosť, ako naznačujú ekonomickí odborníci.
Najnovšia analýza, ktorú prezentoval Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), poukazuje na problematické metodológie, ktoré sú použité na zber údajov Eurostatu. Tieto metodiky podľa jeho slov zavádzajú a do značnej miery deformujú obraz o materiálnom blahobyte jednotlivých krajín.
Materiálny blahobyt a jeho meranie
V analýze sa zameriava na Skutočnú individuálnu spotrebu (AIC), ktorá sa snaží zohľadniť všetky tovary a služby skutočne spotrebované domácnosťami. Ďurana však upozorňuje, že výpočty AIC môžu byť skôr odhadom než presne merateľnou veličinou, predovšetkým v prípade, že ide o hodnotu služieb poskytovaných vládou, ako sú zdravotné alebo vzdelávacie služby.
Ďalší známy analytik, Martin Kahanec, sa k téme vyjadril: „Dáta Eurostatu sú zlé a veľmi skresľujú. Pre porovnanie našich životných podmienok s inými krajinami Európy sa používajú rôzne metodiky, pričom chybne vykazované čísla vedú k mylným záverom.“
Čo sa skrýva za číslami?
Kritika metodiky merania spotreby a životnej úrovne sa čoraz častejšie ozýva aj z radov vládnych analytikov. Branislav Žúdel, analytik Inštitútu finančnej politiky, vyjadruje názor, že zmeny vo vykazovaní nákladov na bývanie navyše umelo znižujú Slovensko v štatistikách Eurostatu.
Podľa Žúdla sa náklady na bývanie na Slovensku vykazujú 2 až 3-krát vyššie ako v susedných krajinách, čo vedie k skresleniu reálnych ekonomických ukazovateľov. Eurostat neurobil potrebné úpravy, čo spôsobilo falošný obraz o súčasnej hospodárskej situácii Slovenska po roku 2016.
Ekonomická realita Slovenska
Na základe týchto podkladov nie je pravda, že Slovensko je chudobnejšie ako Rumunsko. V reálnych materiálnych podmienkach domácností sa ukazuje, že naratívy o slovenskom chudobnom postavení sú do veľkej miery výsledkom štatistických chýb a nesprávne zverejnených údajov.
Ekonomická analýza ďalej naznačuje, že porovnávanie krajín na základe jedného faktora, ako je kúpna sila, neposkytuje komplexný pohľad na ich ekonomický stav. Napríklad, pri porovnávaní HDP na obyvateľa alebo individuálnej spotreby treba zohľadniť aj kvalitu životných služieb a priemernú dobu dožitia obyvateľstva.
Následky týchto chýb
Jedným z následkov týchto chýb je aj to, že politici využívajú skreslené údaje na podporu svojich argumentov či rétoriky. Analytici varujú, že takýto nepresný obraz môže narušiť dôveru verejnosti vo štátne inštitúcie a ovplyvniť politické rozhodovania v krajine.
V súčasnosti je preto dôležité, aby sa verejnosť nenechala ovplyvniť jednostrannými naratívmi a snažila sa sledovať detailnejšie a presnejšie analýzy, ktoré poskytujú realistický pohľad na ekonomickú situáciu Slovenska v porovnaní s inými krajinami v EÚ.