Ekonomická kríza v Maďarsku: Orbánov experiment stráca dych
Viktor Orbán sa od svojho nástupu k moci pred šestnástimi rokmi usiloval z Maďarska vytvoriť lídera medzi stredoeurópskymi ekonomikami. Dnes, po dlhých obdobiach jeho vlády, čelí krajina pomerne zásadným otázkam ohľadom výsledkov jeho politík a ekonomických experimentov, ktoré mnohí analytici považujú za neúspešné. Kým predtým bola Maďarsko považované za modelový príklad rastu, súčasná situácia naznačuje, že krajina sa ocitá na pozícii, kde zaostáva aj za svojimi susednými krajinami.
Podľa Ondreja Greguša z analytickej spoločnosti XTB sa hospodárstvo Maďarska rozdelené na dve jasné fázy. Počas prvých desiatich rokov jeho vlády krajina zaznamenala rýchly ekonomický rast a prudký pokles nezamestnanosti. V období pred rokom 2019 patrilo Maďarsko medzi najdynamickejšie ekonomiky v rámci EÚ. Avšak od tohto obdobia sa hospodárstvo blíži stagnácii, kým konkurenti, ako Poľsko a Rumunsko, začínajú dosahovať významnejšie úspechy.
„Orbánomika“: Koncept plný chýb
Analytik Martin Vlachynský z INESS popisuje ekonomický model premiéra Orbána ako formu „krízového kapitalizmu“, kde sú štátne zdroje a inštitúcie využívané v prospech malej skupiny oligarchov. Viaceré opatrenia vlády sú označované ako najzávažnejšie chyby, ktoré prispeli k súčasnej chudobe krajiny:
- Znárodnenie II. dôchodkového piliera: Takmer 10 miliárd eur, ktoré patrili trom miliónom občanov, bolo konfiškovaných, čím sa poškodil vlastnický princíp.
- Korupcia a „unesený štát“: Maďarsko sa dostalo na koniec rebríčka Transparency International, pričom rozkrádanie verejných zdrojov sa stalo systémovou realitou.
- Cenové stropy a trhové zásahy: Hoci sa tieto kroky mohli javiť ako zmysluplné, dlhodobo deformovali trh a spôsobili vysokú infláciu.
- Rozpočtový populizmus: Kúpa voličov prostredníctvom 13. a 14. dôchodkov viedla k rastu verejného dlhu a deficitom.
- Závislosť na východe: Dotácie pre čínske továrne a neopodstatnené zmluvy s ruským Rosatomom stali predmetom kritiky.
Aktuálne ekonomické problémy
Momentálne sa Maďarsko potýka s vysokým verejným dlhom, ktorý sa blíži k 75 % HDP. K tomu sa pridáva aj vysoká inflácia, ktorá bola v roku 2023 na úrovni okolo 17 %, pričom forint, národná mena, sa dlhodobo oslabuje, čo má za následok zvyšovanie cien dovozu. Tento pokles hodnoty meny sa bude pravdepodobne ešte zhoršovať v prípade, ak vláda nezmení súčasný kurz.
Čo čaká Maďarsko v budúcnosti?
Politolog Zsolt Gál naznačuje, že budúcnosť Maďarska závisí od politickej zmeny a reálnej ochoty k reformám. Odborníci odporúčajú fiškálnu konsolidáciu a obnovu právneho štátu, aby sa krajina mohla vrhnúť do reálnych ekonomických reforiem. Ak sa súčasná garnitúra rozhodne pokračovať v neudržateľnom smerovaní, je pravdepodobné, že Maďarsko zažije ešte horšie hospodárske ťažkosti.
Ako upozorňuje Gál, ak sa veci nezmenia, stane sa financovanie verejných služieb pre občanov ešte ťažším bremenom, ktoré bude negatívne ovplyvňovať každodenný život v Maďarsku.