Nemusia chcieť všetci padnúť za vlasť (komentár Zola Mikeša)
V poslednom čase sa objavil návrh Európskej komisie na predĺženie a zmeny v zákone o dočasnej ochrane pre Ukrajincov, ktorý má obmedziť prístup k tejto ochrane pre ukrajinských mužov v odvodovom veku. Tento krok vyzerá ako diskriminácia a v mnohých ohľadoch je považovaný za nemorálny. Nesmieme zabúdať, že aj muži žijúci v Európe majú právo odmietnuť vojenskú službu a rovnakú možnost by mali mať aj Ukrajinci.
Na to, aby sme pochopili nemorálnosť týchto návrhov, musíme sa pozrieť na základné ľudské práva. V Nemecku, či v iných európskych krajinách, je právo odmietnuť vojenskú službu chránené a uznávané, aj v čase vojny. Chcieť, aby Ukrajinci bojovali za Európu, zatiaľ čo ich kolegovia z Nemecka a iných krajín môžu túto povinnosť odmietnuť, je pokrytecké a nezodpovedné.
Od tých, ktorí nežijú v mieste konfliktu, nemôžeme očakávať, že budú mať rovnaké vzťahy k svojej krajine, ako tí, ktorí tam žijú. Nie každý je presvedčený, že by mal bojovať za vlast, a to je ich právo. Naša duchovná existencia by mala zabezpečovať aj právo na odmietnutie vojny – v skutočnosti, byť súčasťou demokratickej spoločnosti znamená akceptovať aj tie názory, ktoré sa s našimi presvedčeniami rozchádzajú.
Pre mnohých Ukrajincov je dôležitejšia rodina než krajina, kde sa narodili. Keď vojna zasiahne ich životy, prioritou sa stáva zabezpečiť si bezpečie rodiny. Mnohí z nich sa radšej presunú do krajín, kde môžu žiť v pokoji a budovať svoj život, než by riskovali svoj život na fronte, ak to nie je ich voľba.
Európa by mala zvážiť, aký naratív komunikuje o Ukrajincoch a ich miestach v našej spoločnosti. Môžu byť prínosom pre našu kultúru, spoločnosti a dokonca aj pre našu armádu, ale túto pomoc treba ponúknuť, nie vnucovať. Naše armády sú profesionalizované a náš zmysel pre boje nemôže byť nahradený len tým, že niekto je Ukrajinec a muž v odvodovom veku.
V demokratickej a tolerantnej spoločnosti by sme mali vytvoriť prostredie pre otvorený a spravodlivý prístup ku všetkým, ktorí sa chcú pripojiť a prispieť, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Ten, kto chce bojovať, by mal mať možnosť to urobiť, ale každý by mal mať právo si vybrať, či chce riskovať svoje životy na bojisku alebo nie.
Je naša zodpovednosť vytvoriť spoločnosť, ktorá sa vyznačuje rešpektom a uznávaním jednotlivých slobôd, či už sú to Ukrajinci, Europeans, alebo ktokoľvek iný. Ak si EÚ skutočne zakladá na rozdieloch medzi jej hodnotami a praktikami Ruska, mala by začať tým, že umožní svojim občanom slobodne sa rozhodovať.