Výstava In the End, There Will Be No End
V budapeštianskom Ludwig Museum sa konala vernisáž výstavy s názvom „In the End, There Will Be No End“ (v preklade Nakoniec nebude konca). Táto výstava vznikla v spolupráci so súčasnými umelcami zo zbierky Art Fond Bratislava a zamýšľa predstaviť umenie ako významný hlas v boji proti umlčovaniu. Vernisáž vedla kurátorka Krisztina Szipőcs a zapojili sa do nej aj ďalšie významné osobnosti, vrátane riaditeľky Slovenského inštitútu v Budapešti, Ildikó Siposovej.
Symbol slobody a kreativity
Katarína Bajcurová, slovenská historička umenia a kurátorka, charakterizovala výstavu ako symbol slobody a kreativity v náročných časoch. Uviedla, že „v čase, keď kultúra na Slovensku podlieha bezprecedentným deštruktívnym tlakom, táto výstava je potvrdením skutočných a autentických hodnôt umenia“. Zdôraznila dôležitosť slobodného myslenia, etickej zodpovednosti umelcov a ich schopnosti reagovať na aktuálne dianie.
Umění a vzťahy
Kurátorka Lucia Gregorová Stach doplnila, že názov výstavy hovorí o možnosti neustáleho začínania, aby sme úspešne nachádzali nové hodnoty v opustenej púšti. „Celá táto výstava je postavená na vzťahoch. Umelecká komunita, ktorá sa tu spojila, je tu už mnoho desaťročí,“ poznamenala. U návštevníkov výstavy sa okrem iného zostavujú diela, ktoré reflektujú sociopolitické gestá a konceptuálne hry s interpretáciou umenia.
Hlas feministických umelkyň
Jedným z hlavných tém výstavy je aj ženské telo a feministické gesto. Umelecké dielo Ivany Šátekovej, ktoré je súčasťou výstavy, predstavuje osobné reflexie na postavenie žien v súčasnej spoločnosti. Šáteková vyjadrila hrdosť na to, že môže prezentovať svoje dielo v tak prestížnom prostredí a uviedla, že umenie pre ňu predstavuje priestor, kde sa môže cítiť skutočne slobodná.
Kritika aktuálnej sociálnej situácie
„Umenie vždy reagovalo na politiku a prostredie okolo seba,“ podčiarkla Šáteková. V súčasnosti však vníma, že práve obdobie krízy spája mnohých umelcov a institucie, čo vedie k väčšej súdržnosti a kooperácii. „Naša jednotnosť nás robí silnými, aj keď sú časy náročné,“ dodala Šáteková, pričom upozornila na dôležitosť spolupatričnosti v umení a kultúre.
Reflexia rodinnej histórie
Šáteková sa vo svojej tvorbe často zaoberá rodinnými príbehmi a percepciou historických textílií. Uvádza, že diela z výbavy jej starej mamy, na ktoré nanášala súčasné príbehy, reflektujú nerovnosť medzi ženami a mužmi, ktorú považuje za dôležité znovu zopakovať, aby zaujali priestor v historickej pamäti.
Umenie ako slobodný priestor
Nedávne reflexie umelkyne upozorňujú na výzvy, ktorým čelí umenie vo vode aktuálnych politických tlakov. Šáteková pritom aj odhaľuje, ako sa snaží brániť svojej slobode kreatívneho vyjadrenia proti snahám o umlčanie či cenzúru. „Som feministikou a som na to hrdá, pričom sa cítim obklopená skvelými autorkami, s ktorými si prajem spoločne diskutovať o budúcnosti žien v umení,“ uzavrela svoje zamyslenie Šáteková.