Monumentalita a pokora našli spoločný jazyk: Brucknerova „ôsmu“
Štátna filharmónia Košice sa chystá na výnimočný koncert, ktorý sa uskutoční 26. marca 2026. V rámci tohto podujatia zaznie známa ôsma symfónia Antona Brucknera, na ktorú sa teší nie len orchestrálne zloženie, ale aj samotný dirigent Tomáš Brauner. Ten vo svojej interpretácii dielo chápe ako „katedrálu z tónov“ – majestátnu stavbu, ktorá sa postupne dostáva z ticha do oslnivého finále.
„Toto dielo nevnímam len ako symfóniu, ale ako monumentálny architektonický koncept,“ vysvetľuje Brauner. Jeho nadšenie z Brucknerovej ôsmej sa zakladá na jej komplexnosti a profundite, ktorá neustále posúva hranice normálneho vnímania hudby. Koncert konaný vo štvrtok popoludní predstavuje dramaturgickú koncepciu, ktorá sa sústreďuje výlučne na orchestralitu, čo umožňuje plné zviditeľnenie dirigenta.
Brucknerova ôsma, ktorá trvá približne 80 minút, je často považovaná za vrchol neskororomantickej kompozície. Porovnávajú ju s katedrálou, a to nielen kvôli jej komplexnosti, ale aj jej vznešenej majestátnosti. „V tejto symfónii ide o hľadanie rovnováhy medzi monumentalitou a pokorou. Namiesto demonštrácie sily ide o službu duchovnej hĺbke diela,“ hovorí dirigent a podčiarkuje, že tóny jeho symfónie majú moc vtiahnuť poslucháča do hlbokých emocionálnych zážitkov.
Prvá časť skladby, „Allegro moderato“, je jasne definovaná a majstrovsky vytvára tri hlavné hudobné témy, ktoré sa nielen prelínajú, ale aj transformujú. Druhá časť dielo zasväcuje Brucknerovmu rodnému Rakúsku, pričom prináša atmosféru impresionizmu. Tretia časť, charakteristická ako veľká pieseň lásky, sa stáva pre poslucháča obzvlášť emocionálnym zážitkom. Vo finále autor umne zhrňuje melodické motívy zo všetkých predchádzajúcich častí, čím vytvára dramatické vyvrcholenie.
Tomáš Brauner sa snaží v košickom orchestri vytvoriť profesionálne prostredie, ktoré však zostáva aj prijateľské. Na práci s orchestrom si cením atmosféru, ktorá patrí k mojej predstave o dokonalom umení,“ uvádza dirigent. Na túto jeho vnímanú profesionalitu, ktorú dokázal v tímovom duchu vytvoriť, nadväzuje impozantné „tutti“ a jemné introspektívne momenty, ktoré dielo obohacujú.
Súčasťou výkonu bude aj bohatá orchestrálna inštrumentácia, vďaka ktorej sa Brucknerova symfónia dostáva do širokej palety zvukových farieb. Partitúra zahŕňa aj štyri wagnerovské tuby, čím sa umocňuje monumentálnosť diela. „Nie je to len o sile zvuku, ale aj o duchovnej úrovni a architektonickej jednote skladby, ktorá vytvára jedinečnú cestu od napätia k oslobodeniu. Každý tón, každé vystúpenie nám umožňuje dostávať sa hlbšie dovnútra seba,“ uzatvára Brauner.
Po tomto vystúpení sa stáva ešte jasnejším, že Brucknerova ôsma symfónia je viac než len dielo hudobného umenia; je to dielo, ktoré prehlbuje vnímanie času a priestoru, a zároveň nasmerováva dušu poslucháča k novým horizontom.